VEĽKÝ PÔST(1)

Modlitba je polcesty k Bohu.

     Obraz dodržiavania pôstu svätej Štyridsiatnice bol daný už v dávnych dobách. Kresťania dávnych dôb tento pôst dodržiavali s osobitou strohosťou, zdržiavali sa dokonca aj od pitia vody do deviatej hodiny dňa (dnes tretia hodina popoludní). Pokrm prijímali až po deviatej hodine. Jedli chlieb a zeleninu, zdržiavali sa od mäsa a vína, taktiež od syra a vajec, dokonca aj v soboty a nedele. Výnimka bola možná len v krajnej núdzi (v chorobách). Na tomto pôste sa dodnes nič nezmenilo. V tomto pôste je po všetky dni dovolená len rastlinná strava. Na Zvestovanie Presvätej Bohorodičky a Vchod Pána do Jeruzalemu je dovolená ryba. Vo Veľkom pôste nie je dovolené mäso, mlieko, vajcia, syry, smotana, tvaroh, živočíšne maslo, mäsové výrobky, ryby a ostatné živočíšne produkty.

     Pôst je ustanovený samotným Bohom: „Teraz však, hovorí Pán, obráťte sa ku Mne celým svojim srdcom v pôste, plači a náreku... zasväťte pôst“(2). Zvlášť usilovne a horlivo je dané postiť sa v prvý a Strastný týždeň Veľkého pôstu. Na Veľký piatok, v deň všeobecného smútku kresťanov nad ukrižovaním Spasiteľa sa odporúča nejesť až do večera.

     Svätý Ignác Brjančaninov o pôste hovorí: „Čo pôst neuzdravuje, akú duševnú chorobu neničí... Vyháňajúc presýtenosť a pýchu on uzdravuje srdce, ničí rozkoš, potláča zápal hnevu, tíši krutú nenávisť, zníma bremeno žiadostivosti, ničí horúčku vášni, vyháňa pyšnú slávybažnosť, odháňa bezsenné starosti, zníma z očí závoj, očisťuje duševné aj telesné city, pretože tento umelec (pôst) dostal moc uzdravovania z hora... Teda, kto miluje zdravie, nech sa usilovne oddá pôstu, ktorý nežiada peniaze za uzdravenie, ale dokonca sám pridáva odmenu... čisté myšlienky; nie zlato, ale dobré mravy, nie striebro, ale čistotu údov, nie drahokamy, ale zbožné myšlienky, nie brilantný odev, ale bezhriešne city. Za odmenu dáva smilníkom čistotu, opilcom triezvosť, skúpym štedrosť, lakomým lásku k chudobným, nenávistníkom lásku a pohostinnosť, malodušným veľkodušnosť. A čo je najdôležitejšie, je blahodarný, on približuje k Bohu“.

     Avšak, pre dokonalé srdce a čistotu tela len telesný pôst nestačí. Musí byť spojený aj s pôstom duševným. Ctihodný Ján Kassián Rímsky hovorí: „Aj duša má svoju škodlivú stravu. Zaťažená ňou, duša aj bez nadbytku telesných pokrmov padá do rozkoše. Ohováranie je pre dušu škodlivý pokrm, ale pritom chutný. Aj hnev je jej pokrmom, a hoci vôbec nie ľahkým často sa kŕmi tým nechutným a jedovatým pokrmom. Závisť je pokrmom duše, ktorý ju rozkladá jedovatými šťavami, mučí ju úbohú cudzím úspechom. Slávybažnosť je tiež jej pokrmom, ktorý ju na čas uspokojuje pôžitkom, no potom ju činí prázdnou, bez akejkoľvek cnosti, zanecháva ju bez plodu. Vtedy v nej nielenže hynú všetky zásluhy, ale spôsobuje si aj veľký trest. Každá žiadostivosť a blúdenie nestáleho srdca je tiež jej pokrmom, ktorý ju napĺňa škodlivými šťavami a potom ju necháva bez nebeského Chleba... Teda, ak sa počas pôstu budeme zdržiavať od týchto vášni koľko nám budú sily stačiť, vtedy nám bude osožný aj telesný pôst. Vyčerpávanie tela spojené so skrušovaním ducha tvorí príjemnú obetu Bohu, ktorá je hodná prebývania svätosti v skrytosti čistého, blahom skrášleného ducha. Avšak, keď sa bu­deme postiť len telesne, ako pokrytci, budeme spútaní zhubnými nedostatkami duše. Telesný pôst nám neprinesie žiadny osoh lebo bude poškvrnené to najdrahocennejšie, naša duša, ktorá by sa mohla stať príbytkom Svätého Ducha. Lebo ani nie tak telo, ako čisté srdce býva Božím chrámom a príbytkom Svätého Ducha. Preto, keď sa postí vonkajší človek, spolu s ním sa musí od škodlivého pokrmu zdržiavať aj vnútorný, ktorého svätý apoštol zvlášť napomína aby ostal čistým pre Boha, aby sa stal hodným prijať hosťa – Christa“.

     A takto nás o pôste poúča svätý Ján Zlatoústy: „Postíš sa? Zmier sa stým, koho si urazil, nikdy bratovi nezáviď, k nikomu necíť nenávisť. Postíš sa? Neoddávaj sa slávybažnosti. Chleba neje, no hnevom sa opája? Aký to má úžitok pôstom sa vyčerpávať a pritom ohovárať blížneho? Aký to má úžitok zdržiavať sa od pokrmov a pritom brať cudzie? Čože je to za potreba pôstom vyčerpávať svoje telo a nenakŕmiť hladného?“.

     „Postíš sa? Nasýť hladných, napoj smädných, navštív chorých, a nezabudni na väznených, súciť s mučenými, poteš sužovaných a plačúcich. Buď milosrdný, krotký, dobrý, tichý, trpezlivý, súcitný, nepamätaj na zlé, buď úctivý, verný, spravodlivý, aby Boh prijal tvoj pôst a hojne ti daroval plody pokánia“.

(1) Год души, Православный календар с чтением на каждый день 2016, Издательство КАМНО, Кишинев 2015, s. 68-69, 71
(2) Joel 2, 12,15.